V piatok sa skončil školský rok, deti si vydýchli a my vlastne tiež. Mali sme pôvodne nejaké plány na víkend, ale tie vo štvrtok padli, ale možno to práve tak malo byť. Niekedy tie najlepšie veci vznikajú spontánne. Predpoveď počasia hlásila ďalšie horúce dni a tak sme s mužom dali hlavy dokopy a hľadali sme, kde môžeme ujsť pred teplom, ruchom mesta a nie veľmi ďaleko od Bratislavy. Niekde, kde by sme mohli prepnúť z rytmu školského roku na rytmus prázdnin.
Otvorili sme teda aplikáciu s mapami a hľadali. Z čias minulých, keď sme sa občas vyskytli aj v okolí Myjavy, sme mali v pamäti, že je tam také jazero, kde sa dá aj kúpať. To by bola aj primeraná vzdialenosť od Bratislavy, aby sme dlho necestovali. Nepamätali sme si úplne názov, ale matne sme vedeli, že je to kúsok od Starej Turej. A et voilà , našlo sa. Dubník. A zistili sme, že je tam aj kemp. A bolo rozhodnuté.
Tak sme zbalili, čo treba (zas až tak veľa sme toho nepotrebovali), po škole a práci išli jedným ľadovým občerstvením do známeho amerického rýchleho občerstvenia osláviť vysvedčenie, s najstarším synom sme sa rozlúčili a poučili ho o pravidlách slušného správania počas neprítomnosti zvyšku rodiny v byte a vydali sme sa na cestu.
Napriek piatkovým bratislavským zápcham na výjazde smer… kamkoľvek, a pohodovému tempu sme k Dubníku dorazili za hodinku a trištvrte. Zišli sme z diaľnice už na Vrbové a užívali si pekné okrsky až do momentu, keď sme si povedali, že s aplikáciou na navigáciu v mobile máme viac a pozitívnych skúseností, ak s tou v aute, tak poďme podľa nej. Len tá aplikácia si neuvedomila, aké veľké auto máme (hrozné, človek aby aj v dnešnej dobe myslel za stroje) a poslalo nás to cestou, na ktorú sme sa ledva na šírku zmestili. Najlepšie bolo, že než sme stihli vymyslieť, ako na ňu odbočiť, bez toho, aby sme pri tom spadli z mostíka, išlo oproti auto a ja som spanikárila. Zahlásila som, že táto cesta nie je pre nás. Tak sme sa vrátili na okrsku a odbočili až do ďalšej úzkej odbočky. Ale tam sme aspoň nestretli nič oproti.
Nakoniec sme šťastne trafili. Pri príchode k jazeru sme kemp objavili hneď. Vôbec to nebol problém. Nebola tam recepcia, ale nad kempom je reštaurácia a tak sa tam manžel vybehol popýtať. Vrátil sa usmiaty ako slniečko, že môžeme ísť zakempovať. Dôvod spokojnosti som sa dozvedela hneď: v reštaurácii mu povedali, že deti do 12 rokov neplatia, čo spĺňali všetky 3 kusy, ktoré sme mali so sebou. Za kemp sme tak platili 44 € za 2 noci aj s vodou a elektrinou.
V kempe sme prvú noc boli len my a 2 dodávky. Druhú noc sme tam boli my, jedna dodávka a jeden karavan. Čiže naozaj veľký kľud. V kempe sú wécka vybavené aj toaletným papierom, dávkovačom mydla a papierovými utierkami a sprchy, v celku obstojnom stave. Žiadny luxus, ale zas za tú cenu úplne super. Taktiež je tam miesto na vyliatie kazety z WC. Na stojisku je prípojka na elektrinu aj voda. Kemp je taká lúka, trošku hrboľatá, ale keď sme na jednej podložili kliny na prvom stupníku, tak nám prestalo zatvárať zásuvku v karavane. Pri kempe je detské ihrisko, aj s trampolínou, takže vždy, keď sme deti nenútili do nejakého otravného programu (raňajky, obed, večera, či prechádzka), tak boli vyskladané tam.
V sobotu sme sa zobudili do príjemných 19 °C a zamračeného, čo sme napriek protestom detí zhodnotili, že je trochu málo na kúpanie. Tak sme si povedali, že si spravíme prechádzku. Kúsok od Dubníka I je Dubník II, rybník, okolo ktorého vedie náučný chodník, tak sme si ako správne motivovaní rodičia povedali, že t dáme na kalokagatiu a spojíme pohyb a vzdelávanie. Nadšenie detí bolo priam nekonečne vo veľkých ironických úvodzovkách, ale my sme sa nenechali odradiť.
Po ceste k náučnému chodníku sme našli zaujímavý pump park, taký živelný. A hoci sme nebrali tentokrát bicykle, neodradilo to deti od vyskúšania prekážok. Veď aj nohy dobre poslúžia.
Potom sme pokračovali k začiatku náučného chodníka. Ten sme našli. Tam naše deti zistili, že ten okruh má niečo cez 5 km. Toto zistenie nasledovala séria sťažností a odmietania (áno presne tie isté deti, ktoré nemajú problém vyliezť na Chopok, či šliapať 30 km cez Pezinskú Babu do Bratislavy). Keď zistili, že ich protesty mienime ignorovať, zmierili sa s osudom a vybrali sme sa na Náučný chodník Drgoňova a Durcovie dolina. Trafili sme ešte jednu tabuľu a potom… sme sa stratili. Toto zistenie bolo sprevádzané ďalšou spŕškou sťažností zo strany detí. Nakoniec sme za použitia aplikácií s mapami a zdravého rozumu našli cestu do Drgoňovej doliny. Medzičasom sa vyčasilo, blížil sa obed, míňali sa zásoby vody a nenašli sme žiadnu krčmu. Taktiež miera otrávenosti detí dosahovala kritickú úroveň, preto sme sa pobrali späť do kempu.
V kempe sme nakŕmili tie naše „šelmy“, nasledoval chvíľku oddych. Najmladšia dcéra zaspala a tak sa manžel s prostredniakmi vybral na pláž. Keď sa po 2 hodinách dcéra zobudila a tvrdila mi, že ona určite nespala , pridali sme sa k nim. Pláž je príjemná, trávnatá, s detským ihriskom, pieskoviskom, miestami na sedenie v tieni aj na slnku a naozaj blízkym bufetom. Ja som vodu neskúšala, ale staršia dcéra tvrdí, že bola dobrá aj keď ju vraj neochutnávala (ale tomu celkom neverím, poznám si ich). Pozdĺž nádrže je zo strany pláže aj dláždený chodník, kde sa dá prechádzať, či jazdiť na bicykli.
No a potom sme už len dali zmrzlinu v reštaurácii, kde sa rieši aj kemp, večeru, my sme sa s mužom išli prejsť okolo jazera a príjemný oddychový deň sme zakončili hraním Una.
Nedeľné ráno bolo prekvapujúce, lebo to v karavane ožilo až po 7:30. Zvyčajne je to už deň v plnom prúde pre naše deti. Asi pomohlo, že predchádzajúci večer zaľahli až po 22hej. Nasledovali pohodové raňajky a potom sa deti „vyparili“, lebo sme povedali, že treba upratať karavan. Tak to ostalo na nás. Deti zatiaľ („pre zmenu“) skákali na trampolíne. Potom sme sa všetci naložili sa a vyrazili späť do horúcej Bratislavy, aby sme pobalili všetkých, ktorí nasledujúci deň odchádzali do táborov.
Lokalita ponúka viacero možností aj na aktívnejší oddych, my sme sa však tentokrát chceli skôr zastaviť. A to sa podarilo. Ak hľadáte nenáročné, pokojné miesto na víkendový únik s deťmi, Dubník môže byť skvelou voľbou. Nielen kvôli vode a kľudu, ale aj kvôli tej zvláštnej schopnosti, ktorú má kemping – spomaliť čas.
Pridaj komentár