Už dlhšie som sem nič nenapísala. Je pravda, že sme aj dlhšie neprevetrali nášho Vinca. Tak, začiatok školského roka nás zasiahol plnou silou a pravdou je, že trvalo 1,5 mesiaca, kým sa veci aspoň ako tak utriasli. Na cestovanie sme síce pomysleli, ale boli to len sny o budúcnosti. Ale dočkali sme sa. Prišli jesenné prázdniny a mne sa podarilo vybaviť si na piatok dovolenku. My celí nadšení, aj keď deti už trošku menej, sme si zbalili veci a šup do karavanu smer, tentokrát zase mestská turistika – Praha.
Vo štvrtok sme ešte boli v práci, ale po práci sme sa 5 naložili do auta (musíme si zvykať, že náš najstarší synáčik je už skoro dospelý a má často vlastný program a vlastné predstavy o tom, ako bude tráviť čas) a vyrazili na cestu. Navigácia v aute pri zadaní cieľa vypľula optimistický čas dojazdu necelé 4 hodiny. Zasmiali sme sa, zhodnotili, že tento vtip bol dobrý a hurá diaľnica. Áno, máme pre ňu pochopenie, je jednoduchšia, nie je online ani inteligentná, takže nechápe, že je večer a len z Bratislavy to bude trvať možno aj hodinu a že u nás je aj cesta cieľom. Za odmenu, že sa neponáhľame, nás večer odmenil krásnym súmrakom nad Ladenskou strouhou.
Večer sme docestovali do Prahy. Nakoľko sme nevedeli aká bude cesta a veľa kempov už bolo zatvorených a do tých, ktoré neboli, mali príjazd do 21vej, tak sme zvolili divoké kempovanie. Na základe odporúčaní iných kemperov sme si to namierili na parkovisko pri štadióne Strahov. Parkovisko veľké, miesta dosť a parkovanie zadarmo. Áno, v Prahe na Petříne sa dá parkovať zadarmo. Bolo to kúsok od centra a celkom kľudné, až na driftovacie závody, na ktoré sme sa v noci zobudili. Ale keď sa pozabávali, odišli skôr, ako by im policajti začali robiť problémy.
V piatok sme zvolili náhodný program. Povedali sme si, že uvidíme, kam nás nohy a Pražská doprava zavedie. Začali sme prechádzkou po Petříne, kde sme objavili vyhliadkovú vežu a zrkadlové bludisko. Ale bolo ešte skoro a bolo to zatvorené a tak sme sa vybrali pomaly do mesta. Zišli sme až ku Karlovmu mostu, prešli po ňom na druhu stranu a išli sa pozrieť do obchodu s gumenými kačičkami. To bolo na zozname „Musíme absolvovať”. Pokochali sme sa kačičkami rôznych tvarov a prevedení a potom sme si pozreli Pražský orloj. Následne sme vyskúšali, aké je to cestovať metrom. Teda deti išli metrom prvý krát. Najskôr bola nespokojnosť s dĺžkou eskalátorov do metra – vraj sú nepríjemne dlhé, a následne prišla nespokojnosť s metrom, lebo sa im vraj točí hlava v metre. Tak sme absolvovali prvú a zároveň aj poslednú cestu metrom. Obed sme absolvovali v OC Smíchov. Následne sme sa vrátili na Petřín. Absolvovali sme rozhľadňu a zrkadlové bludisko. Vyhliadka bola super. Pre mňa a syna to bolo veľké siahnutie si na vlastné hranice, lebo máme strach z výšok. Ale zvládli sme to. Avšak nohy sa mi triasli viac ako po „leg day”. Zrkadlové bludisko ale za veľa nestálo. Hlavne to nebolo bludisko, lebo tam bola len jedna možná cesta a nikde sa nedalo zablúdiť, a bolo to krátke. Jednoducho, za tie peniaze to nestálo. Potom sme sa ešte poprechádzali po záhradách.
Následne sme sa vrátili do auta a presunuli sa na stellplatz, na ktorom sme strávili ďalšie dve noci.
Volá sa to RV PARK Rezidence Buliro (GPS 50.07134, 14.30035) . Veľmi príjemné miesto. Na to, že ste v Prahe, aj keď na okraji (je to sídlisko Řepy), je tam naozaj ticho. Aj keď sme počuli lietadlá, lebo to bolo krásne otvorené priestranstvo neďaleko od letiska. Ale je to veľký priestor, kde je všetko, čo na kempovanie s rodinou potrebujete. Sú tu 2 detské ihriská, kopec voľne sa pohybujúcich rôznych zvierat, kuchynka s umývadlami, wécka, sprchy… Pozor, elektrina a telá voda sú na mince a preto je vhodné mať drobné. My sme však do elektriny hodili eurá a fungovalo to aj tak a nie je to nič strašné, lebo za tie tri dni sme minuli asi 2 €. Ale nemali sme pustenú klímu, keďže v noci boli nejaké 4 °C. Za bežných okolností je tu aj k dispozícii kávovar pre hostí, len zrovna teraz, ako sme tu boli my, bol pokazený. A tiež sú k dispozícii rôzne automaty s nápojmi a pochutinami. A top je, že za kempovanie priamo v Prahe sme za 2 noci platili 65 € za 5 osôb a auto.
V sobotu sme zvolili ako program ZOO Praha. Možností je v Prahe veľa, aj s deťmi, aj pre dospelých. Avšak my sme tento rok neabsolvovali s deťmi žiadnu ZOO a tak sme si povedali, že sa ideme pozrieť na tučniaky a iné roztomilé zvery.
Každý, kto bol v Pražskej ZOO asi vie, že to je program na celý deň. Boli sme tam až do záverečnej, ale stihli sme ju skoro celu prejsť, aj keď už ma bolelo asi všetko.
Po ZOO sme sa vrátili do auta, trochu si zajesť a na krátky oddych (čiže kofeín pre rodičov) a potom hurá do mesta do sľúbeného Múzea čokolády. V Prahe sú také múzea 2, ale my sme boli v tomto: https://www.choco-story-praha.cz/. Je to super, lebo sa tam deti dozvedeli o pôvode, ceste, spôsobe výroby čokolády, o druhoch čokolády a tesne pred koncom prehliadky je aj ochutnávka rôznych druhov čokolád v cene vstupného. A môžete si dať koľko zvládnete. Naše deti absolvovali niekoľko kôl ochutnávok všetkých druhov, lebo sa nevedeli rozhodnúť, ktorá je najlepšia, až sa dostali do stavu, kedy povedali, že už viac čokolády nechcú. To sa stalo prvý (a obávam sa, že aj posledný) krát v živote. Samozrejme, trvalo to len asi hodinu a potom už zas hovorili, že by si dali čokoládu. Do múzea sa vchádza cez obchod s čokoládou. Tam sme po prehliadke ešte absolvovali nejaké zásobovanie do ďalších dní. A potom hurá späť „domov” do auta. Večer nám, ako zvyčajne, spríjemnili spoločenské hry a spomienky na celý deň.
Nedeľa nebola naplánovaná. Zvažovali sme viacero možností, ale v noci sa spustil lejak, ktorý ani v nedeľu neustával. A tak sme sa rozhodli, že namiesto nejakého tlačenia do ďalšieho programu sa radšej v kľude pobalíme a vyrazíme smer Bratislava. Veď aj domáce úlohy treba robiť a aspoň bude na to doma viac času a menej rozptyľovania. A tak sme sa rozlúčili s Prahou, kde sme strávili príjemné jesenné prázdniny.
KONIEC <3
Pridaj komentár