Toto leto, aby sme vyhoveli čím väčšiemu počtu účastníkov (hoci sme napokon plný počet aj tak nezískali), sme typovo rozdelili do 2 častí: 1.hory, 2.more.
Prvú časť sme začali v sobotu večerným presunom na prvé miesto, parkovisko Tauplitzalm (GPS 47.59184, 13.98472). Parkovisko sa nachádza v horách a cesta k nemu je spoplatnená. My sme prišli v noci, ale je možné zaplatiť aj v automatoch, ktoré vydajú príslušný žetón na otvorenie rampy. Trocha som pomaturoval nad tým, nakoľko v automate je rozdelenie len na PKW/LKW, a že autokaravan je LKW je možné vidieť len na piktograme vonku. Každopádne, ak kúpite najskôr zlý žetón, ako ja, je možné ho po ceste naspäť vrátiť (ak opäť nepôjdete v noci, keď tam nie je obsluha ;). Hore nad parkoviskom je ďalší automat, kde si môžete zaplatiť aj za prenocovanie (to sa platí zvlášť). Ak tak neučiníte, nemajte obavy, prídu Vás skasírovať ráno.
My sme šli na turistiku okolo 6 jazier. Nakoniec sme ich videli len päť – k jednému z nich nám prístupovú cestu zahatali alpské kravy, ktoré inak sú po celých rakúskych Alpách. Keďže počasie bolo dosť otázne – striedavo mrholilo a nie, tak sme sa s tým nezabávali a šli sme ďalej. Cesta je to pekná a ponúka krásne scenérie.
Našťastie seriózny dážď nás zastihol až po príchode do karavanu.
Upršané popoludnie sme obetovali na presun. Opäť sme skončili len na parkovisku – tentokrát nad dedinou Oberdrauburg (GPS 46.73785, 12.96903). Vzhľadom k počasiu nám však toto parkovisko poslúžilo len ako miesto na prespanie a hranie kariet.
Nasledujúce ráno sme sa presunuli na ďalšie miesto určenia – Area Sosta Camper Misurina (GPS 46.58829, 12.25645). Area Sosta Camper je v Taliansku označenie pre miesto, kde je možné nocovať (za poplatok). Občas majú aj dáku infraštruktúru – tu konkrétne bolo možnosť vypustiť „šedú“ vodu a doplniť čistú. Stálo 20€/noc. Nám sa podarilo vychytiť miesto hneď na začiatku, s výhľadom na kone. Tieto potom aj preskočili tú ohradu a pohybovali sa medzi karavanmi, čo bol ďalší zážitok.
Po zaparkovaní sme šli na turistiku – okruh okolo Rifiugo Fonda Savio (2358 m.n.m). Dolomity sú dych vyrážajúce a tie výhľady teda stoja za to. Cestu sme zvládli, hoc pri zostupe som mal trocha obavy (podľa AI je to vhodné aj pre deti, ale vtedy som si povedal zlatý Slovenský raj a jeho rebríky ;).
Treba podotknúť, že spomínané parkovisko je zároveň východzím bodom na legendárne Tre Cime, kam sa môžete dostať po spoplatnenej ceste (ale musíte mať rezerváciu, nakoľko kapacita je obmedzená), alebo autobusom (odkiaľ bývajú v lete fotky stoviek selfiechtivých turistov čakajúcich na bus). Zaujímavosťou je, že v reštaurácii penziónu na takomto vychytenom mieste a s vysokohorskou prirážkou stojí káva 1.50€ (to je tá prirážka, lebo inak sa dá zohnať aj za 1 – 1.30€).
Večer sme sa ešte šli prejsť okolo jazera Misurina, ktoré ale nie je vhodné na kúpanie. Nachádza sa tam viacero obchodov, hotelov, penziónov. Ďalší deň sme už venovali postupnému presunu k moru.
Pridaj komentár