Po troch nociach nadivoko už nastal ten čas, kedy by bolo vhodné napustiť vodu, vyčistiť WC kazetu a dobiť batériu. Absolvovali sme teda pomerne krátku cestu do Auronzo di Cadore, Camping Europa (GPS 46.56377, 12.41055). Boli sme sa prejsť popri takmer vysušenej rieke, ponad ktorú ide zipline, a večer si dať konečne v Taliansku pizzu. Tam sme objavili nápoj Lemonsoda, ktorý nám vtedy všetkým zachutil.
Ďalší deň sme už dorazili aj k moru, konkrétne do Caorle (Camping Altanea, GPS 45.57269, 12.80455). Pri hľadaní kempu v Caorle sme zistili, že ani s autokaravanom sa nedá hocikedy hocikam prísť. Viaceré kempy totiž, podobne ako apartmány, ponúkajú rezervácie len na celé týždne.
V Caorle sme sa nasledujúce 3 dni viackrát kúpali v mori, a konečne sme naplno využili bicykle ktoré sme mali – jednak deti mohli šantiť v kempe, ale aj more bolo od nášho kempu vzdialené asi 700m – čo na bicykli bolo ozaj „na skok“.
Boli sme aj priamo v Caorle na bicykloch, kde ako zaujímavosť je, že pre peších a cyklistov premáva cez záliv mora – mosty tam v blízkosti cyklotrasy neboli. Nalodenie a vylodenie trvá dlhšie ako samotná cesta, absolvujete plavbu v dĺžke asi 60 metrov, a lístok stojí asi ako lístok na MHD v Bratislave.
Po ukončení pobytu sme boli ešte v miestnom supermarkete Aliper kúpiť dva kartóny spomínanej Lemonsody (vďaka tomu že nie sú zálohované nám nie je ľúto použiť ich ako terče pre streľbu zo vzduchovky).
Keďže cesta až do Bratislavy by bola dlhá, opäť sme ju rozdelili a nocovali sme v Semmeringu (GPS 47.6318, 15.82982). Stihli sme aj detské ihrisko a bludisko z kríkov, a to ešte predtým ako začalo pršať. To bola posledná noc strávená v karavane, nasledujúci deň sme už mali príjazd do Bratislavy.
Pridaj komentár